PrihlásiťKto si?

Fyzika · 1. ročník SŠ › Hybnosť, Newtonove zákony, tuhé teleso › lekcia 1 z 4

Príčina zmeny hybnosti. Druhý pohybový zákon

Prečo loptu chytíš, ale auto rovnako rýchle nezastavíš?

⏱️ 10 min🧠 kvíz 8 otázok✅ skontrolované 2.10.2026📖 učebnica 2.9
🎯 Čo zvládneš (4)

Futbalovú loptu letiacu 20 m/s chytíš do rúk. Auto idúce rovnakou rýchlosťou nezastavíš ani s celou triedou. Rýchlosť je rovnaká, tak v čom je rozdiel? V hybnosti — a v tom, akú silu treba na jej zmenu.

Hybnosť

Hybnosť je súčin hmotnosti a rýchlosti:

p⃗=mv⃗\vec p = m\vec v

Je to vektor — má rovnaký smer ako rýchlosť. Jednotka je kg⋅m/s\mathrm{kg\cdot m/s}.

Lopta a auto, obe 20 m/s:

  1. Lopta 0,45 kg0{,}45\,\mathrm{kg}: p=mv=0,45 kg⋅20 m/sp = mv = 0{,}45\,\mathrm{kg} \cdot 20\,\mathrm{m/s}, teda p=9 kg⋅m/sp = 9\,\mathrm{kg\cdot m/s}
  2. Auto 1 200 kg1\,200\,\mathrm{kg}: p=1 200 kg⋅20 m/sp = 1\,200\,\mathrm{kg} \cdot 20\,\mathrm{m/s}, teda p=24 000 kg⋅m/sp = 24\,000\,\mathrm{kg\cdot m/s}

Auto má pri rovnakej rýchlosti asi 2 700-krát väčšiu hybnosť.

Zmena hybnosti a sila

Keď sa mení rýchlosť, mení sa aj hybnosť (hmotnosť ostáva):

Δp=mΔv\Delta p = m\Delta v

Príčinou zmeny hybnosti je sila. Čím väčšia sila a čím dlhšie pôsobí, tým väčšia zmena. To je druhý pohybový zákon (tvar z učebnice):

F=ΔpΔtF = \frac{\Delta p}{\Delta t}

Rovnakú zmenu hybnosti dosiahneš veľkou silou za krátky čas alebo malou silou za dlhý čas. Preto airbag a deformačná zóna auta predlžujú čas nárazu — sila na teba je menšia.

Druhý zákon cez zrýchlenie

Dosaď Δp=mΔv\Delta p = m\Delta v a a=ΔvΔta = \dfrac{\Delta v}{\Delta t}:

Fv=maF_v = ma

FvF_v je výslednica všetkých síl, ktoré na teleso pôsobia. Zrýchlenie má smer výslednice. Odtiaľ je aj jednotka sily: 1 N=1 kg⋅m/s21\,\mathrm{N} = 1\,\mathrm{kg\cdot m/s^2}.

Rozbeh a brzdenie auta (m=1 200 kgm = 1\,200\,\mathrm{kg}):

  1. Rozbeh z 0 na 20 m/s20\,\mathrm{m/s} za 8 s8\,\mathrm{s}: Δp=24 000 kg⋅m/s\Delta p = 24\,000\,\mathrm{kg\cdot m/s}, F=24 0008F = \dfrac{24\,000}{8}, teda Fv=3 000 NF_v = 3\,000\,\mathrm{N}. Kontrola: a=2,5 m/s2a = 2{,}5\,\mathrm{m/s^2}, ma=3 000 Nma = 3\,000\,\mathrm{N}.
  2. Brzdenie z 20 m/s20\,\mathrm{m/s} do zastavenia za 4 s4\,\mathrm{s}: F=−24 0004F = \dfrac{-24\,000}{4}, teda Fv=−6 000 NF_v = -6\,000\,\mathrm{N}. Mínus znamená, že sila pôsobí proti pohybu.

Do Fv=maF_v = ma patrí výslednica, nie jedna sila. Vo výťahu, ktorý sa rozbieha nahor s a=1 m/s2a = 1\,\mathrm{m/s^2}, na teba (60 kg60\,\mathrm{kg}) pôsobí tiaž 588,6 N588{,}6\,\mathrm{N} nadol a sila podlahy nahor. Výslednica je len ma=60 Nma = 60\,\mathrm{N} nahor, takže podlaha tlačí silou 648,6 N648{,}6\,\mathrm{N}. A pozor: F=mvF = mv nie je vzorec sily — mvmv je hybnosť.

Elektro: elektromotor roztáča ťažký zotrvačník dlhšie než ľahký. Veľká hmotnosť sa zmene pohybu bráni, podobne ako v a=Fvma = \dfrac{F_v}{m} — pri otáčaní to presnejšie opisuje moment zotrvačnosti, ktorý zatiaľ nepotrebuješ.

Kopneš do stojacej lopty (0,45 kg0{,}45\,\mathrm{kg}), odletí rýchlosťou 20 m/s20\,\mathrm{m/s}. Kopačka sa jej dotýka 0,01 s0{,}01\,\mathrm{s}. Akou priemernou silou si na ňu pôsobil?

Ukáž riešenie

Δp=mΔv=0,45⋅20=9 kg⋅m/s\Delta p = m\Delta v = 0{,}45 \cdot 20 = 9\,\mathrm{kg\cdot m/s}, F=ΔpΔt=90,01F = \dfrac{\Delta p}{\Delta t} = \dfrac{9}{0{,}01}, teda F=900 NF = 900\,\mathrm{N}.

Teraz ty: priraď veličinu k jej jednotke.

A hybnosť zo života (p=mvp = mv):

Zapamätaj si

🧠 Kvíz — over si, či to sedí

8 otázok, po každej hneď vysvetlenie. Otázky sa premiešajú; tie, ktoré pokazíš, sa ti budú vracať v Opakovaní.