Určím, či sú dve priamky rôznobežné, rovnobežné rôzne alebo totožné
Vypočítam priesečník rôznobežných priamok
Vypočítam odchýlku dvoch priamok
Rozpoznám kolmé a rovnobežné priamky podľa vektorov aj smerníc
Dve rovné cesty na mape: kde sa skrížia? Dve koľajnice: nikdy sa nestretnú. Dva laserové lúče v hre: pretnú sa pod uhlom, ktorý potrebuješ poznať. Analytická geometria to rozhodne výpočtom, bez kreslenia.
Tri možnosti
Dve priamky v rovine sú vždy v jednej z týchto polôh:
Poloha
Spoločné body
Smerové (normálové) vektory
rôznobežné
práve jeden — priesečník
nie sú násobkami
rovnobežné rôzne
žiadny
sú násobkami
totožné
všetky
sú násobkami a priamky majú spoločný bod
Postup pre p:a1x+b1y+c1=0 a q:a2x+b2y+c2=0:
Sú normálové vektory (a1;b1) a (a2;b2) násobkami? Ak nie, priamky sú rôznobežné — vyrieš sústavu, dostaneš priesečník.
Ak áno, zisti, či je celá rovnica q násobkom rovnice p (aj c). Áno — totožné, nie — rovnobežné rôzne.
V smernicovom tvare: rovnaké k znamená rovnobežné (pri rovnakom aj q totožné), rôzne k znamená rôznobežné.
Urči vzájomnú polohu priamky p:2x−y+1=0 s priamkami q:x+y−4=0, r:4x−2y−6=0 a s:−6x+3y−3=0.
p a q: vektory (2;−1) a (1;1) nie sú násobkami — rôznobežné. Sčítam rovnice: 3x−3=0, x=1; z q: y=4−1=3. Priesečník P[1;3]. Kontrola v p: 2−3+1=0 ✓
p a r: (4;−2)=2⋅(2;−1), ale 2⋅1=2=−6 — rovnobežné rôzne.
p a s: −3⋅(2x−y+1)=−6x+3y−3 — celá rovnica je násobok — totožné.
Keď je jedna priamka parametricky
Parametrické rovnice dosaď do všeobecnej rovnice druhej priamky a vypočítaj t.
Pre p:x=1+t, y=2+3t a q:x+y−7=0: (1+t)+(2+3t)−7=0, teda 4t=4, t=1. Priesečník je [1+1;2+3]=[2;5].
Ak by t „vypadlo“ a ostala nepravda (napr. 0=5), priamky sú rovnobežné rôzne; ak ostane pravda (0=0), sú totožné.
Odchýlka priamok
Odchýlka dvoch priamok je menší z uhlov, ktoré spolu zvierajú, preto φ∈⟨0∘;90∘⟩. Počítaš ju zo smerových vektorov u, v (alebo rovnako z normálových):
cosφ=∣u∣⋅∣v∣∣u⋅v∣
Absolútna hodnota v čitateli zaručí, že vyjde ostrý alebo pravý uhol. Rovnobežné priamky majú odchýlku 0∘.
Vypočítaj odchýlku priamok p:2x−y+1=0 a q:x+y−4=0.
Normálové vektory: n1=(2;−1), n2=(1;1)
n1⋅n2=2⋅1+(−1)⋅1=1
∣n1∣=5, ∣n2∣=2
cosφ=5⋅2∣1∣=101≈0,3162
φ≈71,57∘≈71∘34′
Uhol vektorov nie je vždy odchýlka priamok. Vektory (1;0) a (−1;1) zvierajú uhol 135∘, ale priamky s týmito smermi majú odchýlku 180∘−135∘=45∘. Bez absolútnej hodnoty by ti vyšiel tupý uhol — a ten odchýlkou byť nemôže.
Kolmé priamky
Priamky sú kolmé (p⊥q), keď je skalárny súčin ich smerových (alebo normálových) vektorov nulový:
u⋅v=0v smernicovom tvare:k1⋅k2=−1
Priamky y=2x+1 a y=−0,5x+3 sú kolmé: 2⋅(−0,5)=−1. Smernicu kolmice teda dostaneš ako „prevrátenú hodnotu s opačným znamienkom“: ku k=2 je kolmá k=−21.
Na grafe nastav dve priamky a sleduj priesečník. Skús rovnaké k (rovnobežky) a k1⋅k2=−1 (kolmice):
Urči vzájomnú polohu a odchýlku priamok y=3x a y=−x+2.