PrihlásiťKto si?

Matematika · 4. ročník SŠ › Limita a derivácia › lekcia 4 z 5

Priebeh funkcie: rast, klesanie, extrémy

Kde je vrchol kopca a dno údolia — bez kreslenia

⏱️ 13 min🧠 kvíz 8 otázok✅ skontrolované 16.10.2026
🎯 Čo zvládneš (4)

Graf spotreby elektriny, výška lopty, cena akcie — pri každej krivke ťa zaujíma, kde stúpa, kde klesá a kde je najvyššie alebo najnižšie. Pri parabole si to vedel cez vrchol. Pri zložitejších funkciách ti to povie derivácia: jej znamienko prezradí smer a jej nuly miesta, kde sa smer láme.

Rast a klesanie

Derivácia je smernica dotyčnice. Kladná smernica = graf stúpa, záporná = klesá. Preto na intervale II:

Príklad: f(x)=x3+xf(x) = x^3 + x má f′(x)=3x2+1>0f'(x) = 3x^2 + 1 \gt 0 všade, teda je rastúca na celom R\mathbb{R}. Funkcia 1x\frac{1}{x} má f′(x)=−1x2<0f'(x) = -\frac{1}{x^2} \lt 0, preto na (0; ∞)(0;\ \infty) klesá.

Stacionárne body a extrémy

Bod, v ktorom f′(x0)=0f'(x_0) = 0, je stacionárny — dotyčnica je tam vodorovná. Ak sa v ňom znamienko derivácie mení, má funkcia lokálny extrém:

Rýchly test druhou deriváciou (f′′f'' je derivácia funkcie f′f', teda deriváciu zderivuješ ešte raz): ak f′(x0)=0f'(x_0) = 0 a f′′(x0)<0f''(x_0) \lt 0, je tam maximum; ak f′′(x0)>0f''(x_0) \gt 0, minimum. Ak f′′(x0)=0f''(x_0) = 0, test nerozhodne — vtedy over zmenu znamienka f′f' (napr. x3x^3 v nule extrém nemá, x4x^4 v nule minimum má).

Urči, kde f(x)=x3−3xf(x) = x^3 - 3x rastie, kde klesá, a nájdi jej lokálne extrémy.

  1. f′(x)=3x2−3=3(x−1)(x+1)f'(x) = 3x^2 - 3 = 3(x - 1)(x + 1)
  2. f′(x)=0f'(x) = 0 pre x=−1x = -1 a x=1x = 1 (stacionárne body).
  3. Znamienko: f′(−2)=9>0f'(-2) = 9 \gt 0, f′(0)=−3<0f'(0) = -3 \lt 0, f′(2)=9>0f'(2) = 9 \gt 0
interval(−∞; −1)(-\infty;\ -1)−1-1(−1; 1)(-1;\ 1)11(1; ∞)(1;\ \infty)
f′(x)f'(x)++00−-00++
ffrastiemaxklesáminrastie
  1. f(−1)=−1+3=2f(-1) = -1 + 3 = 2, f(1)=1−3=−2f(1) = 1 - 3 = -2. Kontrola druhou deriváciou: f′′(x)=6xf''(x) = 6x, f′′(−1)=−6<0f''(-1) = -6 \lt 0 (max), f′′(1)=6>0f''(1) = 6 \gt 0 (min).

Lokálne maximum [−1; 2][-1;\ 2], lokálne minimum [1; −2][1;\ -2]. Funkcia rastie na (−∞; −1⟩(-\infty;\ -1\rangle a na ⟨1; ∞)\langle 1;\ \infty), klesá na ⟨−1; 1⟩\langle -1;\ 1\rangle.

xy−2−112−4−224max [−1; 2]min [1; −2]rastieklesárastief(x) = x³ − 3x

Graf f(x)=x3−3xf(x) = x^3 - 3x: rastie, v bode [−1; 2][-1;\ 2] má lokálne maximum, klesá, v bode [1; −2][1;\ -2] má lokálne minimum a potom zase rastie.

Stacionárne body hľadáš ako riešenie rovnice f′(x)=0f'(x) = 0 — pri kubickej funkcii je to kvadratická rovnica. Pre f′(x)=3x2−3f'(x) = 3x^2 - 3 ju vyrieš tu:

Nulová derivácia ešte nie je extrém. f(x)=x3f(x) = x^3 má f′(x)=3x2f'(x) = 3x^2, teda f′(0)=0f'(0) = 0. Ale 3x2≥03x^2 \ge 0 zľava aj sprava — znamienko sa nemení, funkcia stále rastie a v nule extrém nemá (je tam len vodorovná dotyčnica). Vždy over zmenu znamienka.

Najväčšia a najmenšia hodnota na intervale

Na uzavretom intervale ⟨a; b⟩\langle a;\ b\rangle môže byť najväčšia (najmenšia) hodnota spojitej funkcie, ktorá má vnútri intervalu deriváciu, v stacionárnom bode alebo na kraji intervalu. (Ak derivácia v niektorom bode neexistuje, over aj ten — napr. ∣x∣\lvert x\rvert má v hrote x=0x = 0 minimum, hoci f′(0)f'(0) neexistuje.) Postup: vypočítaj ff v stacionárnych bodoch vnútri intervalu aj v krajných bodoch a porovnaj.

Pre f(x)=x3−3xf(x) = x^3 - 3x na ⟨−2; 3⟩\langle -2;\ 3\rangle: f(−2)=−2f(-2) = -2, f(−1)=2f(-1) = 2, f(1)=−2f(1) = -2, f(3)=18f(3) = 18. Najväčšia hodnota je 1818 (v x=3x = 3), najmenšia −2-2 (v x=−2x = -2 aj x=1x = 1). Lokálne maximum 22 teda nie je najväčšia hodnota na intervale.

Lopta vyletí z výšky 1,5 m, jej výška je h(t)=−5t2+10t+1,5h(t) = -5t^2 + 10t + 1{,}5 (m, s; počítame s g≈10 m/s2g \approx 10\,\mathrm{m/s^2}). Kedy a ako vysoko je najvyššie?

  1. h′(t)=−10t+10h'(t) = -10t + 10 — to je zároveň rýchlosť lopty v(t)v(t).
  2. h′(t)=0h'(t) = 0 pre t=1 st = 1\,\mathrm{s}; pred tým h′>0h' \gt 0 (stúpa), potom h′<0h' \lt 0 (padá) → maximum.
  3. h(1)=−5+10+1,5=6,5 mh(1) = -5 + 10 + 1{,}5 = 6{,}5\,\mathrm{m}

Najvyššie je po 1 s vo výške 6,5 m — v tej chvíli má nulovú rýchlosť. Rovnaký výsledok dáva vrchol paraboly z 1. ročníka.

Nájdi lokálne extrémy funkcie g(x)=x3−6x2+9x+1g(x) = x^3 - 6x^2 + 9x + 1.

Ukáž riešenie

g′(x)=3x2−12x+9=3(x−1)(x−3)g'(x) = 3x^2 - 12x + 9 = 3(x - 1)(x - 3), stacionárne body 11 a 33. Znamienko g′g': ++, −-, ++. Lokálne maximum [1; 5][1;\ 5], lokálne minimum [3; 1][3;\ 1] (g(1)=1−6+9+1=5g(1) = 1 - 6 + 9 + 1 = 5, g(3)=27−54+27+1=1g(3) = 27 - 54 + 27 + 1 = 1).

Hra: podľa znamienka derivácie roztrieď, či funkcia na danom intervale rastie, alebo klesá.

Zapamätaj si

🧠 Kvíz — over si, či to sedí

8 otázok, po každej hneď vysvetlenie. Otázky sa premiešajú; tie, ktoré pokazíš, sa ti budú vracať v Opakovaní.