Vypočítam priemernú rýchlosť ako podiel zmien a vysvetlím, prečo to je smernica sečnice
Vysvetlím deriváciu ako limitu podielu zmien
Vypočítam deriváciu jednoduchej funkcie v bode z definície
Napíšem rovnicu dotyčnice ku grafu funkcie
Navigácia ti po ceste z Bratislavy do Žiliny ukáže priemernú rýchlosť, ale tachometer ukazuje niečo iné — rýchlosť práve teraz. Ako sa dá zmerať rýchlosť v jednom okamihu, keď za nulový čas prejdeš nulovú dráhu? Odpoveďou je derivácia — limita, ktorú poznáš z minulej lekcie, použitá na zmenu.
Priemerná rýchlosť a sečnica
Kameň padá voľným pádom, jeho dráha je s(t)=5t2 (metre, sekundy; počítame s g≈10m/s2). Priemerná rýchlosť medzi časmi 1s a 2s:
vp=2−1s(2)−s(1)=120−5=15m/s
Geometricky je to smernica sečnice — priamky cez dva body grafu. Všeobecne pre funkciu f a body x0, x0+h:
hf(x0+h)−f(x0)
Tento podiel zmien (ΔxΔy) hovorí, o koľko sa v priemere zmení f na jednotku x.
Okamžitá rýchlosť = limita
Zmenšuj interval za časom 1s:
interval
⟨1;2⟩
⟨1;1,1⟩
⟨1;1,01⟩
⟨1;1,001⟩
vp v m/s
15
10,5
10,05
10,005
Hodnoty sa blížia k 10m/s. Všeobecne: h5(t+h)2−5t2=10t+5h, a pre h→0 zostane 10t. V čase 1s je to 10m/s, teda 36km/h — presne v=g⋅t z fyziky.
Derivácia funkcie f v bode x0:
f′(x0)=h→0limhf(x0+h)−f(x0)
Ak táto limita existuje, funkcia je v bode x0diferencovateľná.
Derivácia = rýchlosť zmeny. Rýchlosť je derivácia dráhy podľa času: v=s′(t). Zrýchlenie je derivácia rýchlosti: a=v′(t). V elektrotechnike je prúd derivácia náboja podľa času, i=q′(t) — priemerný prúd I=ΔtΔQ už poznáš.
Na posuvníkoch nastav v0=0 a a=10m/s2 (voľný pád). Všimni si: kde je graf s(t) strmší, tam je rýchlosť v(t) väčšia — rýchlosť je smernica grafu dráhy.
Dotyčnica
Keď sa druhý bod sečnice približuje k prvému, sečnica sa otáča a v limite z nej je dotyčnica. Preto:
f′(x0) je smernica dotyčnice ku grafu funkcie f v bode [x0;f(x0)].
Rovnica dotyčnice:
y−f(x0)=f′(x0)(x−x0)
Nájdi dotyčnicu ku grafu f(x)=x2 v bode x0=1.
f(1)=1, dotykový bod je [1;1].
h(1+h)2−1=h2h+h2=2+h→2, teda f′(1)=2.
y−1=2(x−1), teda y=2x−1
Dotyčnica: y=2x−1. Sečnica cez [1;1] a [2;4] má smernicu 2−14−1=3 — je strmšia.
Parabola y=x2: sečnica cez [1;1] a [2;4] má smernicu 3, dotyčnica v bode [1;1] má smernicu f′(1)=2 a rovnicu y=2x−1.
Derivácia ako funkcia
Ak deriváciu spočítaš vo všeobecnom bode x, dostaneš novú funkciu f′. Pre f(x)=x2:
h(x+h)2−x2=h2xh+h2=2x+h→2x,teda (x2)′=2x
Takže f′(1)=2, f′(3)=6, f′(−2)=−4. Kladná derivácia = graf v tom mieste stúpa, záporná = klesá, nulová = dotyčnica je vodorovná.
f′(x0) nie je f(x0). Pre f(x)=x2 v bode 3 je f(3)=9 (výška grafu), ale f′(3)=6 (strmosť grafu). A priemerná rýchlosť nie je okamžitá: kameň má medzi 1s a 2s priemer 15m/s, ale v čase 1s len 10m/s.
Pre f(x)=x2 urči f′(2) a rovnicu dotyčnice v bode x0=2.
Ukáž riešenie
f′(x)=2x, teda f′(2)=4. Dotykový bod [2;4]. Dotyčnica: y−4=4(x−2), teda y=4x−4.
Zapamätaj si
Smernica sečnice = podiel zmien hf(x0+h)−f(x0) (priemerná rýchlosť).
f′(x0)=h→0limhf(x0+h)−f(x0) — okamžitá rýchlosť zmeny.
f′(x0) je smernica dotyčnice; dotyčnica: y−f(x0)=f′(x0)(x−x0).
Vo fyzike v=s′(t), a=v′(t), v elektrotechnike i=q′(t).
(x2)′=2x; pri f′(x0)=0 je dotyčnica vodorovná.
🧠 Kvíz — over si, či to sedí
8 otázok, po každej hneď vysvetlenie. Otázky sa premiešajú; tie, ktoré pokazíš, sa ti budú vracať v Opakovaní.